Héra

Héra je v starogréckej mytológii hlavná bohyňa. Je to bohyňa, ktorá ochraňuje rodinu, rodiace ženy a deti. Je manželkou a sestrou boha Dia a dcérou TitanaKrona. Je totožná s rímskou bohyňou Juno.

Keďže jej muž Zeus jej bol často neverný s inými bohyňami, či dokonca smrteľnými ženami, jeho deťom strpčovala život a pripravovala im všemožné nástrahy.

Zeus

Zeus (2. pád Dia; lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov.

Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).

Zeus je synom Krona a Rheie, bol najmladší zo svojich súrodencov. Narodil sa na Kréte, kde ho schovala jeho matka v jaskyni v pohorí Dikté. Živil sa mliekom kozy Amaltheie a starali sa oňho nymfy. Rimania ho stotožňovali s Jovom, Etruskovia s Tiniom.

Po súboji Titánov a Gigantov bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí.

Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Jeho manželkou bola Héra, bohyňa, ktorá ochraňovala vladársky palác. Ich deti boli Arés, Hébé, Eileithyaa Héfaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Uveďme niektoré z mnohých, napr. zo vzťahu s:

• Maiou vznikol Hermés
• Semelou vznikol Dionýsos
• Létou vznikli Apollón a Artemis
• Themidou vznikli Moiry a Hóry
• Mnémosynou deväť Múz
• Lédou vznikla Helena Spartská, neskôr Trójska

Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry.

Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov – olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titánov, vedených Diovým otcom Kronom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta.

Titáni

Titani (zast. Titáni, po grécky Títánes, po lat. Titanes) boli starogrécki synovia a dcéry Urana a Gaie, najstaršia generácia starogréckych bohov.

Boli to násilnícki a škaredí obri. O ich zrode pozri: Uranos. Nakoniec ich (okrem Okeana a Titaníd) premohol Zeus, syn najmladšieho z nich, a spútal v podsvetí.

Titanky

Titanky boli sestry Titanov а zároveň manželky mužských Titanov:

• Tethys (nepliesť si s Thetis)
• Theia
• Foibe
• Rheia (Rhea) – matka Dia

Ostatné sestry:

• Themis
• Mnemosyne

Za Titanov sa niekedy považujú a niektoré deti Titanov, napr. Prometeus, Metis, Atlas.

Titani

• Okeanos - najstarší
• Hyperion
• Koios
• Kreios (Krios)
• Iapetos (Japetos)
• Kronos - najmladší, otec Dia

Kronos

Kronos bol grécky boh, otec Dia. Kronos bol synom Neba (Urana) a Zeme (Gaie). Aby sa zmocnil vlády nad svetom, vykastroval svojho otca a oženil sa so sestrou Rheou. Potom uvrhol kyklopov a hekatoncheirov do Tartaru. So sestrou mal veľa detí. Ale Kronos každé dieťa po narodení zhltol, lebo sa bál že ho deti zvrhnú, ako on kedysi otca. Keď Rheia mala porodiť posledné dieťa, požiadala svojich rodičov o pomoc. Dieťa ukryla a Kronovy dala zhltnúť kameň zavinutý do plienok. Z dieťaťa vyrástol muž menom Zeus a keď dospel, dal Kronovy vypiť odvar a Kronos jeho súrodencov vyvrátil. Zeus sa potom aj so súrodencami usídlil na hore Olymp a pustil sa do boja proti Kronovy a titanom. Oslobodil hekatoncheirov a kyklopov a tí mu dali za odmenu blesky. Zeus potom porazil Krona a uvrhol ho do Tartaru a sám sa stal pánom sveta. Za ženu si vzal sestru Héru a mal s ňou deti Hefaista a Area. Mal však aj mnoho nemanželských detí. V rímskej mytológii mal meno Saturn.

Aiter- Éter

Aiter alebo Éter alebo Aither (presný prepis z gr. je Aithér), ojedinele: Aithir alebo Aether, je v starogréckej mytológii zosobnenie „horných nebies“, duša sveta, tiež boh jasného svetla. Všetko živé z neho vzniká. Je to zosobnenie čistého „horného vzduchu“, ktorý dýchajú bohovia, ktorý je čistejší ako slnko, a v ktorom sa vznášajú hviezdy (smrteľníci dýchajú iný vzduch zvaný „aér“). Je to syn Nyx(Nykty) a Ereba, prvotných bytostí, ktoré vznikli z Chaosu. Často sa vyskytuje v spoločnosti svojej sestry Hemery.

V prenesenom zmysle znamená aithér jednak vzduch, jednak látku jemnejšiu ako vzduch, ktorá napĺňa výšky, v ktorých sídlia hviezdy a bohovia.

Uranos

Uranos (starogr. Ουρανός – Úranos, lat. Uranus) je prvý starogrécky boh nebies, otec Titanov, manžel Gaie.

Keď Gaia, matka Zem zrodila Urana - nebo. Uranos „zaviedol“ Slnko, hviezdy a Mesiac. Potom nekonečnou náručou objal Gaiu a zrodili sa im Titani. Menovito:Ókeanos, Koios, Kríos, Hyperíón, Íapetosa najmladší Kronos a Titánky Theia, Rheia, Mnémosyné, Foibé, Themis a Téthys Okrem titánov splodil spoli obry Kyklopy a Hekatocheiry. Titani boli škaredí a násilnícki, preto ich Uranos ukrýval v hlbinách zeme. Napokon na naliehanie Gaie najmladší z Titanov, Kronos, zvrhol otca Urana a sám sa zmocnil vlády nad svetom.

Nyx

Nyx (gr. Νύξ lat. Nox; koreň pri skloňovaní je Nykt-) je v gréckej mytológii dcéra prvotného Chaosu, bohyňa a personifikácia noci.

Známe sú najmä početné deti Nykty, najmä:

• Aiter - večné svetlo
• Heméra - jasný deň
• Cháron - prievozník mŕtvych duší
• Eris – bohyňa sváru
• Kéry – bohyne násilnej smrti
• Moiry – bohyne osudu (podľa iných zdrojov dcéry Themidy)
• Hypnos – boh spánku
• Nemesis (Nemezis)– bohyňa spravodlivej odplaty
• Tanatos (Thanatos) – boh smrti
• Hesperidky – tri strážkyne stromu so zlatými jablkami

S bohom večnej tmy Erebom zrodila Aitera a Heméru, ako aj syna Chárona a dcéru Nemesis. Synovia Tanatos a Hypnos sa jej narodili spojením s bohom podsvetných temnôt Tartarom.

Eros

Eros (presnejší prepis z gr. je Erós), v starorímskej mytológii mu zodpovedá Amor, bol starogrécky boh.

V starogréckej mytológii existovali dvaja:

1. Prvotný Eros stelesňoval pudovú potrebu bohov aj ľudí spájať sa. Podľa Hesioda vznikol z Chaosu.
2. Druhotný Eros už stelesňoval nežnú lásku medzi partnermi. Bol synom Afrodity a Área. Eros spôsoboval že dvojice sa zamilovávali, dokonca aj vtedy,ked sa k sebe nehodilli . Stváral nezbedné kúsky, ale spôsobil problémy aj sebe, keď sa zamiloval do smrteľníčky Psyché, ktorú zasiahol svojím vlastným šípom.Zeus vyriešil tento problém tým,že urobil Psyché nesmrteľnou. Zobrazuje sa nahý so zlatými krídlami, lukom a šípmi. Jeho zlatý šíp spôsobuje šťastnú lásku, olovený šíp nešťastnú lásku.

Gáia

Gaia (ojedinele Gáia; po grécky Γαῖα - Zem) alebo Gé je v gréckej mytológii personifikácia Matky Zeme, je to Bohyňa Matka, ktorá vstala z Chaosu a porodila najskôr Urana a v spojení s ním sa potom stala matkou Titanov.

Moderná mytológia aj niektorí vedci operujú s tzv. teóriou Gaii, ktorá chápe planétu Zem a jej biosféru ako Gaiu, jediný ucelený superorganizmus regulujúci podmienky svojej vlastnej existencie.

Erebos

Erebos (lat. Erebus) je v gréckej mytológii boh temnoty. Bol to jeden z prabohov, základných prvkov Zeme (zem, more, vzduch, temnota, podsvetie, noc, svetlo, deň, čas, láska). Jeho temnota obklopovala brehy sveta a vypĺňala jeho najčiernejšie praskliny. Jeho žena Nyx sa s nimi zlučovala, aby priniesla svetu noc, zatiaľ čo jeho dcéra Hemera temnotu každý deň pretrhávala, aby prinášala deň. Erebos je taktiež názov severnej časti Hádesovho kráľovstva.

Okeanos- starogrecky boh

Okeanos (gr.) je božstvo starogréckej mytológie, ktoré už nepredstavuje len personifikáciu prírodného živlu, ale predstavuje tento živel sám - je to nekonečná sladkovodná rieka, ktorá obmýva celú Zem, napája nielen riečky, pramene, studne, ale aj slané moria.

Práve z Okeana a jeho ženy Tethydy pochádza všetko jestvujúce na Zemi.